Krajinky s kopcami v dvoch veľkostiach

Standard

Dnes som si vzala na paškál štvrté video z “rýchlokurzu” a išla som robiť končiare. Pánečku, to som si dala!

Tie kopce išli dobre, o tom po tom. Ale zistila som, že som absolútne neschopná dostať na papier také nebo ako Bossom. Robila som ho prvýkrát. Robila som ho druhýkrát. Po šiestom raze som celý vosk stiahla z papiera dole a pustila som sa znova. Tak približne na 275-krát sa mi podarilo urobiť aspoň súvislú plochu… a to som ešte nerobila s veľkým papierom (A5), ale len s pohľadnicou!

Poznámka bokom: Pri nebi ma dobehol podkladový papier. Veľa vosku sa zachytilo hneď pri kraji karty a ako som ťahala druhýkrát, preniesol sa na kartu a urobil nepeknú zmiešanú farbu. Nabudúce asi budem meniť spodný papier pri každom ťahu žehličkou – aspoň keď budem robiť nebo.

Hepihepihepi že už mám nebo išla som robiť kopce. Kopce nejako išli. Natočila som si žehličku na vyššiu teplotu, aby vosk stekal, a celkom sa darilo. Potom podľa videa bolo treba urobiť zelené ďufky pred kopcami. Ups…😕 Malá karta sa takmer nedala doďufkovať! Prehýbala som ju cez rolku kuchynského papiera, okolo prstov a všelijako, ale furt sa mi tam otláčal okraj žehličky. A navyše, kráľovná sivých mozgových buniek, zabudla som stiahnuť teplotu žehličky a tak vosk takmer tiekol…😦 Hrdinsky som potlačila zvukový doprovod a šlo sa ďalej.

Pred kopcami bolo treba urobiť “vodu”. Zasa som si to pekne pripravila, ako na tom videu – ale miesto vody som dostala čosi celkom iné! Niekde sa mi do toho zamiešal kúsok zelenej a tak nakoniec miesto vody vznikla lúka. Plná zlosti, jak mi to nevyšlo, som ešte napatlala hojne zelenej do popredia (a trochu som to prehnala). No ale dobre…

 

Ľudkovia, nedalo mi to… Vzala som veľký papier a šla skúšať na ten. Nebo – story sa opakuje. Už nie až tak, ale predsa. Problém je na jedenkrát to celé zapatlať. Bossom to na videu robí na dvakrát. Ja tiež. Jemu vznikol biely pásik. Mne nie – a kraj zostal aj tak nepokrytý. No a keď som “vnášala do obrázku pohyb”, odrazu celá moja farba zostala na podhadzovacom papieri…😦 Fňuk!

Potom sa šlo na kopce. Tu som už machrovala. Miesto jedného radu kopcov som urobila rady dva, miestami aj tri. Páčilo sa mi, ako vosk steká na papier. Síce je ešte stále problém odhadnúť, kam sa ten kopčúrik umiestni, ale kým je to na papier, neriešim…🙂

Potom došlo podťukávanie zelenou. A čo som zasa spravila? Zabudla som stiahnuť teplotu žehličky! Juuuj, do zadku bych sa kúsla! Pekne sa mi to darilo – až na to, že mi vosk stiekol nadol do miest, kde mala byť moja voda…😦 Nevadí, ja to vyriešim, povedala som si. Naládovala som na žehličku farby pre vodu a poďho maľovať! (Samozrejme, zabudla som “vyriešiť” predtým ten zelený fŕkanec a tak som si pokazila vodu – ale našťastie len na kraji.

Prvý pokus – hnus zelený. Druhý pokus – do hnusu zeleného sa primiešala fialová. Tretí pokus – hnus zelenofialový ešte aj s hnedou. Štvrtý pokus spočíval v tom, že som stiahla vosk z karty. Piaty pokus – voda! Hepihepihepihepi!😀😀😀

A tak sa šlo patlať popredie. Voda mi vyšla tak nízko dole, že som nemala to srdce nakresliť súvislý breh, aby som nepremazala modrú. Tak som tam len dopatlala zelenú, pár farebných škvŕn a zopár tráv. Na vode mi vznikol taký nejaký úplne úžasný “odlesk” a na nebi nad tým bol biely fľak, tak som vzala žehličku a nakaňkala som tam žltej, akože “slnko”. Na fotke to vyzerá ohraničené, v reáli nie… budem musieť pofotiť za denného svetla!

 

Nebo nad kopcami síce silne pripomína auroru borealis, ale to mi nevadí. Dnes som na seba dvakrát hrdá.🙂

8 responses »

  1. Supeeeer ti to ide!
    Co sa tyka neba – najlepsie je kreslit ho zhora-dole, od seba-k sebe. Zehlicku na papier prikladas nasledovne: tam, kde ti na zehlicke konci nanesena farba (ca. stred zehlicky) ti konci papier (to bude najvyssia vrstva neba) a spicku zehlicky pokladas na horny okraj papiera (tym padom ju mas trosku na krivo).
    Potom ZLAHKA klzes prve milimetre LEN spickou zehlicky smerom k tebe, aby si zehlu vyrovnala a potom zlahka pokracujes rooovno s celou zehlickou smerom ku tebe. Kartu si mozes pridrzat druhou rukou a v pravo sledujes, ci este stale si s hranicou farby na zehlicke aj na konci papiera.
    Skus si zobrat par A6 papierov a namalovat par krat nebo v roznych fazach dna/noci – teda akoze rozne Himmelstimmungen.

    • Dík, vyskúšam… Mám ešte jeden problém – žehlička sa mi napriek tomu, že ju vôbec nepritláčam, niekedy “prilepí” o papier (najčastejšie v strede, kde s tým neviem veľa urobiť). Tak vznikol aj ten zaujímavý “odleskový” efekt na vode na veľkom obrázku. Čo robím zle?

    • Tak tento postup neba si budem musieť vyskúšať krok po kroku, tiež som s tým dneskaj mala hoooodne problém😀 ešte že sa to dá prežehliť😛

      • Vieš, čo ma napadlo? Nabudúce to vyskúšam – najprv natrieť nebo priesvitným voskom a až potom naň nanášať vrstvu farieb. Takto by sa to mohlo kĺzať ľahšie, hoci možno potom budú farby trochu “vodnaté”.

      • Možno keď sa tie farby namiešajú sýtejšie, tak to také vodnaté nebude. Skúsim aj ja, dnes mám skúšobný deň🙂 len si bežím kúpiť nové kyvadlo🙂

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s