Slnečnica

Standard

Od včerajška behám so štyrmi obrázkami v hlave. Nakoniec som si ich predkreslila na papier, aby som nezabudla.  Toto je prvý z nich s názvom Alone, teda Sám.

Tak najprv moja predstava:

Pri takomto rozložení farieb mi bolo jasné, že tie žlté okvetné lístočky na modrom nebi a zelenom kopci sa budú robiť sakramensky ťažko. A potom som ešte chcela trochu žltej žiary ako protiváhu k slnečnici, ale nebo modré…Nevedela som presne, ako na to. Proste som sa musela zamyslieť.

Tak najprv nebo. (Toto som nefotila, takže len prerozprávané.) Uvedomila som si, že ak chcem na nebo domontovať slnko, budem potrebovať, aby modrá obloha začínala až niekde v druhej tretine šírky, nie hneď skraja. A tak som na žehličku na špičku dala bielu, za ňou belasú a potom po kraji jemne kráľovskú modrú. Okrem zákernosti, že sa mi zasa žehlička prihvajzla o papier, sa nebo podarilo celkom dobre. Potom som na žehličku dala svetlozelenú a na okraj tmavú zelenú. Nechcela som tmavšie pozadie, aby to nebolo celé pochmúrne. Urobila som si kopce s tým, že v pravom spodnom rohu som trochu pritlačila žehličkou a vzala som odtiaľ vosk. Žiaľ, urobil sa mi tam aj taký biely “svah”, ktorý teraz spoza slnečnice vykúka ako ďalší biely lupeň, ale nehodilo sa mi ho zapatlať žltou a tak to je tak, ako to je.

Potom som začala žehličkou sťahovať vosk z tej plochy, kde som chcela robiť kvet. Jadro slnečnice ma netrápilo, trápili ma okvetné lístky. Mikrožehličkovým nástavcom (je na jednej z dolných fotiek) som si predkreslila oblúk jadra a potom hrany dvoch prvých lupienkov. Potom som začala sťahovať zelený vosk do oblasti jadra.

Išlo to, ale nie tak, ako by som si bola želala. Naštvala som sa, šla som do manikúry pre skalpel a ním som si predkreslila lupienky a potom som ich vyškrabávala. Okuliare museli ísť dole, ale keďže som slepá ako patrón a cez okuliare vidím len do diaľky, sedela som s nosom na papieri a škrabkala.

Tento obrázok ukazuje, ako to v priebehu vyzeralo. Trochu na ňom vidno aj tie dva lupene, z ktorých som nadol stiahla zelenú, a vidno predkreslené lupienky i nástroj, ktorý som použila ako škrabku:

Tina nás na stretku naučila, že tieto zoškrabané zvyšky vosku treba zažehliť do pracovného papiera, aby sa nerozvláčili po byte. Keď som mala vyškrabané lupene, ešte mi zostalo trochu vosku v oblasti jadra:

Síce som išla robiť jadro hnedou, ktorá by bola asi vosk prekryla, ale rozhodla som sa, že ako podklad použijem najprv svetlejšiu hnedú a nechcela som riskovať škaredé mapy, tak som zoškrabala vosk aj z oblasti jadra.

Potom sa išlo na žlté lístky. Pracovala som mikrožehličkou, jej hranou. Natopila som vosk na jej hornej strane a prikladala som k papieru a kontúrovala, aby stekal nadol. Takto sa mi robilo veľmi dobre a presne som triafala kraje lupienkov a navyše sa mi robila na lístkoch pekná pozdĺžna štruktúra. To, že som používala hornú stranu, mi dávalo absolútnu kontrolu nad tým, ako a kam vosk steká. Takto som vyfarbila všetky lupene. Vyhýbala som sa práci s plochou a robila som hlavne s hranou.

Na to som naniesla mikrožehličkou do jadra hnedú plochu. Robila som takmer výlučne so špicom, pretože keď som robila plochou, tak sa robili len také svetlé kaňky a ja som potrebovala farbu! Ponárala som špic mikrožehličky do vosku a prenášala som kvapku po kvapke na papier. Keď som mala hnedú plochu celú pokrytú (vytvorili sa na nej aj svetlejšie miesta, ktoré som chcela neskôr použiť pre vytieňovanie jadra), vzala som tmavú hnedú a začala som robiť “jadierka”.(Mimochodom, na obrázku je aj ten mikrožehličkový nástavec, s ktorým som robila. Pôvodne som chcela perom, ale robilo také malé bodky, že by som bola makala ešte týždeň.😕 )

Pôvodne som chcela bodkovať Fibonacciho vzor, ale bolo to toľko roboty, že som sa tej myšlienky vzdala. Aspoň som si vytieňovala kontúru a potom som začala improvizovať, vzala som medený vosk (topí sa ťažšie ako iné vosky, lebo je metalický) a na svetlejšie miesta (kde bol podklad takmer žltý) som nakaňkala medené bodky. Potom som nechala zopár svetlých miest, vrátila som sa k tmavej hnedej a robila som bodky od oka. Pomohlo mi, že som nemala okuliare, pretože som videla rozmazane a videla som tým pádom, ako vyzerá tieňovanie.

No a keď som to robila, už ma to v polovici otravovalo a začala som medenou tieňovať okvetné lístky. Potom som vzala oranžovú svetlú a dorobila som pár tieňov aj oranžovou. Potom som dobodkovala stred. A teraz konečný výtvor:

Zasa je to fotené v zlom svetle, takže to má trochu ružový štich, ale inak je to tak približne to, čo som si predstavovala…🙂 Celá robota trvala odhadom vyše hodiny.

19 responses »

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s