Ubolený deň

Standard

Dnes som mala “ubolený” deň. Obchádza ma smrť. Viem to, akceptujem ju,  ale zvyknúť sa na to asi nedá; ten smútok je všadeprítomný. Proste čokoľvek robíte, lúčite sa. Každým dychom, každým pohybom, každou myšlienkou. A tak aj moje dnešné obrázky sú také… ubolené… a pekné.

Prvý vznikol celkom intuitívne; mala som chuť niečo namaľovať ešte pred večerou. V Bossomovi som videla zaujímavú oblohu. Tá sa mi nepodarila, ale podarila sa mi iná zaujímavá obloha🙂 . Keď som ju už mala, doplnila som kopce v troch vrstvách, vždy inou farbou. Keď som už mala kopce, doplnila som popredie. Ale ešte stále mi tam čosi chýbalo… Stromy. A tak som doplnila zopár ihličnanov do stredu obrázku a celé som to uzatvorila vetvami stromov v popredí. Aj tento obrázok na mňa pôsobí tak nejako… večne…😉 Len foto je zlé, robila som ho bez blesku pri umelom svetle, takže ho budem musieť neskôr prefotiť a nahradiť lepším.

Druhý obrázok som nosila v hlave už x rokov. Je to totiž miesto, kam som preniesla otcovu podobu tesne pred jeho smrťou. Je to naše “stretávkové” miesto… Bola by som potrebovala širokouhlejší papier, ľavý strom mi do obrázku nevošiel a ani lavička pod ním, ale ten zvyšok sa mi podaril k plnej spokojnosti:

Aj tento obrázok som robila po vrstvách. Najprv nebo, potom dopoly navoskovanou žehličkou zelený podklad pre porast na druhej strane rieky, zvyšnú zelenú som stiahla z papiera žehličkou, nahodila modrú pre vodu (a premaľovávala asi 5x, než bola, čo som chcela), spodný okraj som zasa vyčistila žehličkou a slabo pretrela hnedou tak, aby sa mi urobila len veľmi jemne sfarbená plocha.

Potom som vzala štetec a vytieňovala som porast a druhej strane rieky. Tým, že podklad bol jednoliata zelená, už len fŕkance tou istou farbou tomu dodali štruktúru a nakoniec som vzala tmavšiu zelenú a dorobila som “tiene”. Potom som vymenila nástavec pera za mikrožehličku a išla som kresliť kamienky na brehu rieky. Nemala som sivú, tak som si pomohla striebornou. Keď som ich dorobila, znova som prehodila, tentokrát na pero, a išla som kresliť vŕbu vpravo. Kmeň som si najprv vyobrysovala a potom som ho vyfarbila štetcom najprv svetlou a potom tmavšou hnedou. Potom som na vetvičky začala perom pridávať tmavozelené lístočky. Pôvodne tých vetvičiek bolo menej, ale postupom času sa akosi dokresľovali samé.

Dorobila som štetcom trávu pod koreňmi vŕby a šla som domaľovať konáre z toho stromu, ktorý nevidno. Do kúta pod ne som tiež dorobila trávu. A nakoniec som vzala škrabku a v miestach, kde sa vetvičky mali dotýkať vodnej hladiny, som do modrej vyškrabala rozčerenú vodnú hladinu.

S dnešným výsledkom so nesmierne spokojná.🙂

6 responses »

  1. Tá 1. mi tak trochu pripomína japonské maľby, hlavne tie stromy a tá 2. je veru veľmi pekné miestečko na stretávanie🙂

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s