Chlupatý kaktus mám tak rád… :-)

Standard

Včera v noci som ešte chvíľku enkaustila, aby som ukľudnila pocuchané nervíky. Jednak som si chcela vyskúšať vodopád “podľa plánu”, teda cielene, nie, keď sa mi pokĺzne žehlička😛 … Urobila som si predstavu, ako by to malo vyzerať, až to bude hotové, a išlo sa na vec.

Najprv som nahadzovala nebíčko. Tentokrát som nezlomila svoj osobný rekord 13x, ale bola som už blízko k tomu… Zachránila som to tak, že som nažehličku dala bezfarebný vosk a tú parádu, čo sa mi urobila na kartičke, som ním elegantne “zošuchla” dole. (Poznámka: Po týchto experimentoch budem potrebovať čoskoro dokúpiť kráľovskú modrú, oni jej hovoria tuším “ultramarín”.😕 )

Potom som si dala trochu hnedej a zelenej len na špicu žehličky, aby som si nezaprasila miesto, kadiaľ som chcela nechať padať vodopád. Trochu zelenej a hnedej sa mi síce dostalo aj pod “vodu”, ale aspoň to vyrobilo akoby “odlesk” zelene na hladine, takže… to bolo celkom tak plánovanééééé!😀

Nerobila som fotky z priebehu, v noci sa bez blesku fotí naozaj zle, ale na kartičke bolo len nebo, kontúra “kopcov” a nič. Do toho som nahodila vodu: na žehličku som si dala zmes kráľovskej modrej, tyrkysovej a bielej a ťahala som najprv vodorovne a potom prudko nadol. Ťahala som mnohokrát – až kým výsledok nebol taký, aký som si priala. Musela som dávať na žehličku nový a nový vosk, takže… aj modrá sa míňa.😕

Kartička vyzerala nasledovne: hore nebo a línia kopcov, cez stred až po pravý okraj “voda” a vedľa nej vľavo v strede svetlý fľak.

Išlo sa ďalej. Do popredia som chcela dostať kopce. Keďže sivý vosk som zatiaľ nenašla, robila som ich čiernou. Dala som čiernu na žehličku a ťahala som zboku vo “vrstvách” niečo ako skalnatý breh. Oskúšala som si to, keď som robila ústie jaskyne.

No a potom prišiel na rad štetec a domaľovávala sa “zeleň” – dopredu na skaly i dozadu na svetlý fľak za vodopádom.

Nakoniec som štetec vyčistila a na miestach, kde sa pri ťahu žehličkou vytvorili prirodzené “kaskády” vo vode, som dodala biely vosk na veľmi nízkej teplote, takže sa nezlieval s voskom pod ním.🙂

🙂 Myslím, že mi to vyšlo.

No a keď už som bola v horách a pri vode, povedala som si, že zručnosť posilním ešte jednou vodičkou. Tentokrát na šírku kartičky. Pôvodne som chcela vyskúšať urobiť “odraz”, ako keď voda dopadá na kamene a špliecha do strán, ale toto sa mi žehličkou nijako nepodarilo, tak som si povedala, že to bude “voda pomedzi stromy” Technika tá istá, len nebolo treba robiť nebo a tak to išlo oveľa rýchlejšie.

S tým voskom je to fuška. Musíte sa nechať viesť voskom a prispôsobovať sa tomu, čo vznikne – a mať dostatok sebadisciplíny a prerušiť to v okamihu, kedy s tým už dokážete niečo robiť, nie povedať si “bude to lepšie pri najbližšom ťahu”, pretože aspoň u mňa to pri najbližšom ťahu ešte nikdy lepšie nebolo…😦 Tentokrát som sa toho držala a myslím, že som urobila dobre.

Bolo mi jasné, že ak idem robiť padavú vodu, do ľavého horného rohu potrebujem zelenú. Tentokrát som použila zelenomodrú a povedala som si, že ju zacápem nejakým lístím. Potom sa urobila voda na x-tý pokus. Do pravého spodného rohu som doplnila “agávy” najžiarivejšou zelenou, akú mám (míňa sa najmenej, ale včera som jej prišla na chuť) a potom som zasa vyčistila štetec a bielou som posilnila kaskády. Potom som dala tmavomodrú na štetec a pokúsila som sa pri agávach vytvoriť trochu “tieň vo vode”… Úps!😦 Bolo to odporné. Tak som sa z toho pokúsila urobiť “balvan”. Nevyšlo. Tak som vzala zelenú a štetcom som z toho povyťahovala fúziky tráv nad vodu, takže to teraz vyzerá ako nejaký trs trávy v tieni, ale pôvodne to tam byť vôbec nemalo… :-?  No a potom som šla dorobiť lístie.

Nakoniec som spokojná aj s týmto.🙂

A potom prišiel na radu kaktus. Minule som pridávala učebné videjko, kde kámo maľuje kaktus. Zaujali ma hlavne tie kopce na pozadí jeho kartičky a tak som si povedala, že na to idem. Najprv dobre “jedovaté” nebo, potom v podobných farbách krajinka. Používala som žltú, oranžovú, svetlú hnedú a neónovú oranžovú (u neba kvôli svetlu). Kopce v pozadí som robila hranou žehličky, ako keď sa robia “veľhory”. U káma na kartičke som síce nevidela ostrý prechod medzi kopcom a zemou, ale zatiaľ som nevymyslela, ako to dosiahnuť, takže som postupovala klasicky ďalej a urobila si “nížinku”. Potom presne podľa návodu som si robila mikrožehličkou kaktus. Ten sa mi nedaril, tie pozdĺžne čiary sa mi nechceli urobiť tak pekne ako jemu,. Dorobila som presne ako on mikrožehličkou agávy, vymenila nástavec za štetec a najprv som vyťahala z masy zeleného vosku kaktusu “tŕne” navonok, potom som tmavou hnedou ukotvila kaktus v zemi a poďufkovala som ho trochu, aby mal “tŕne” aj smerom k pozerajúcemu a dorobila som zelený porast do púšte. No dobre – do polopúšte tým pádom.

🙂 Ale aj tak hepi. S týmito farbami som doteraz nerobila a vyvolávajú vo mne dobrý pocit.🙂

6 responses »

  1. ten prvý obrázok je fakt super … krásne zmiešané farbičky a všetko vyzerá reálne …je skvelý ozaj ..🙂

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s