Dramatické nebo (a ten zvyšok)

Standard

V knihe Michaela Bossoma som videla jeden úžasný obrázok (vľavo), ktorý mi nedal spávať. Po prvé preto, lebo je na ňom nádherné dramatické nebo (fúkané teplovzduškou), po druhé preto, lebo to more vpredu vyzerá naozaj ako s kalužami vody na hnedom brehu a ten breh má štruktúru.

Pozerali sme na to s Bibs a uvažovali sme, ako tú štruktúru tej hnedej dosiahol. Tu sú pre istotu dva zábery, aby ste si vedeli predstaviť, o čom hovoríme. Bibs bola toho názoru, že asi ťahal tú hnedú hodne studenou žehličkou a tým dosiahol tú štruktúru. Alebo že to nanášal špongiou. Ja som dúfala, že sa to dá dosiahnuť zažehľovaním cez servítku. No a tak som to dnes skúsila.

Po prvé: ak idete fúkať nebo, zabudnite na kartičky A6. Fúknete – a odrazu máte celý vosk mimo kartičky. Takže som vzala A5 kartičku a nanášala po vrstvách. Najprv som šla na špičku žehličky trochu bielej a zvyšok hooodne kráľovskej modrej. Musela som to ťahať aspoň 4x cez seba, pretože tá modrá mi robila mapy.

Potom som vzala teplovzdušnú pištoľ a na teplote 2 a rýchlosti 2 (300 l/min.) som natápala… a natápala… a natápala… až ma to prestalo baviť, fúkla som tam teplotu 4 a ihneď to išlo! Ovšem nerobilo mi to ten efekt, čo som dúfala – vosk sa neroztiekol, ale stiekol z kartičky. Nová vrstva vosku a znova. Tentokrát som sa vrátila na teplotu 3, ale dala som rýchlosť 3 (500 l/min.). Tak som natopila vosk, prepla som na rýchlosť 2 a pekne som ho rozháňala po kartičke.🙂 Hepi.

Potom som na spodnú stranu kráľovskej modrej nakvapkala belasý vosk – a hojne (teplota žehličky na maximum). A hneď som brala pištoľ. Teraz nebolo treba roztápať, takže som robila len rýchlosťou 2 a hnala som belasú do modrej a keď sa začala topiť modrá, tak aj modrú do belasej.

A potom to isté s bielou – nakvapkať na spodný okraj belasej, roztopiť a hnať do belasej a modrej. Bielu som kvapkala dvakrát, pretože som nebola celkom spokojná s prvotným efektom – trochu mi na belasej rozplizol. Moje zistenie pre prácu s teplovzduškou (robila som bez úzkeho nástavca): Aj nízke teploty, ktoré takmer nehrejú na ruke, sú vysoké teploty pri vysokej rýchlosti. Teplota 3 na rýchlosti 1 je studená, na rýchlosti 2 je dosť teplá a na rýchlosti 3 je horúca. Svetlé vosky potrebujú nižšiu teplotu, lebo rýchlejšie tečú. Druhé poučenie: keď idem priveľmi blízko k papieru, tak sa teplovzduškou niekedy dotknem papiera a vyrobím tam fľak.😦 Našťastie sa dá zafúkať, len nesmie byť ústie pištole zaprasené od iného vosku – potom mám problém! (A našťastie škrabku a biely vosk.)

Keď som mala nebo a bola som s ním spokojná, išla som nahnedý breh. Do servítky som si naťahala dve hnedé a jednu žltú a potom som prežehľovala. Žiaľ, servítka nemala takú výraznú štruktúru, ako som dúfala, a tak efekt nebol bohvieaký. Teraz, ako to píšem, som si uvedomila, že stačilo po tom pobehať rozhorúčeným kovovým štetcom a bolo by to bývalo vončo, ale to ma v zápale boja nenapadlo…😦 Tak som žehlila (a žiaľ príliš vysoko – až do mora).

Potom som šla na vodnú hladinu. Tú som chcela robiť žehličkou. Ovšem ja poznám to moje “vodorovné” ťahanie, ktoré ide vždy do kopca alebo z kopca a v strede urobí niekoľko málo “skokov”, tak som s tým dnes vybabrala. Vymerala som si presnú vodorovnú líniu na podkladový papier pod kartičkou, prilepila som tam biely papier a hornú líniu som ťahala veľmi rýchlo a opatrne hranou žehličky z papiera na kartičku.🙂 Potom som takmer vodorovnými ťahmi žehličky kráľovskou modrou a belasou urobila hladinu (a kvalitne sa mi do toho vlievala hnedá, aj keď jej bolo na kartičke minimum).

Ale stále to nebolo ono. Vzala som pero a mikrožehličkovým nástavcom som urobila “kaluže”, potom som sa pozrela do knižky a zistila, že ale on nezabudol, že vlny pri brehu sú spenené – a preto biele… Šup pero na nízku teplotu a patlala som bielu do belasej a modrej. (Poznámka: kúpiť nové vosky.😕 )

Na záver som smutne pozerala svoj breh a pokúsila som sa ho “vylepšiť” mikrožehličkou – a totálne som ho pokazila. Bude to chcieť ešte jedno kolo a špongiu.😕

Ale pretože ja som maniak na oblaky, ešte som si do tej inertnej bielej vyškrabala zopár kopovitých obláčikov (a zaprasila celý koberec v pracovni). A tu je veľdielo:

6 responses »

  1. breh podla mna vobec neni pokazeny,ja by som ho tam zniesla aj kusok viac,praveze sa mi lubi ze je to miestami strukturovane a mmiestami hladke,presne ako naozaj

  2. Oblaky a vodná hladina úplne sústreďujú pohľad a breh hraje “iba” 2. husle, aby ich zvýraznil. Chcel by som sa tých oblakov až dotknúť…sákriš je to krása🙂

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s