Dnes som sa konečne po dlhom čase dostala znova k žehličke. (Doteraz sa mi nejako nechcelo. 😕 ) Mám zopár obrázkov, čo ma mátajú zo snov, a tak som si povedala, že je načase niečo s tým urobiť.
Môj prvý obrázok je Fialová večnosť – scéna zo sna, o ktorom som písala na Eprakone. Jediné, čo sa mi do toho nepodarilo vopchať, je “hmla”… ale veď ja si kúpim biely sprej a potom sa bude zahmlievať!
Slnečné lúče nad hladinou som robila ako posledné. Najprv som si ich predškrabla škrabkou ako tu a potom som to dočistila servítkou. Piesočné pobrežie bola iná fuška. Najprv som ho urobila špongiou, ale nepáčilo sa mi, tak som ho pretrela papierom a hneď to bolo lepšie. Samozrejme, zasa som zabudla, že keď vlny udierajú na breh, sú spenené a biele – takže som dodávala hranou žehličky bielu, tá sa mi spila s podkladovou vrstvou a tak som nakoniec príboj škrabkala škrabkou. 🙂 Vosk až za ušami. 😛
Ale najviac som sa prdúskala s nebom – jedna vrstva po druhej, priesvitný vosk, znova farba, priesvitný vosk s neónovou oranžovou a červenou… hore-dole žehličkou, až som chytila svalovicu. 😉
No a druhý obrázok je nová verzia prvého pokusu s názvom Záliv. Ten prvý nebol presne podľa mojich predstáv, tento druhý sa im približuje už trochu viac. Ovšem to je aj robený na A5 kartičke, nie na A6 ako ten pôvodný… Bralo vpravo som zažehľovala, zeleninu, strom a breh vľavo som robila midižehličkou, lebo sa mi nechcelo vymieňať nástavec – a myslím, že to pomohlo.
Ešte k tomu zažehľovaniu… Bralo som zažehľovala hnedou, ale keď som hnedú rozmazala prstom, nebolo to až také úžasné, takže som na hranu zažehlenej hnedej ešte zažehlila kúsok modrej s tú som rozmazala ako “hladinu”. Vôbec nevadí, že je v tom aj zvyšok hnedej – aspoň to vyzerá ako odblesk.
Prišla som tomu zažehľovaniu na chuť. Veľa závisí od materiálu servítky, hlavne od jeho štruktúry. Čím výraznejšia štruktúra, tým peknejší je výsledný efekt. 🙂
Enkaustika 
tak to more na druhom obrázku je bombové 😀 to si jak zmákla prosím ťa? 😛
🙂 Normálne som ho naniesla ako kópiu oblohy a potom som po ňom pobehala hranou žehličky v takých plochých “Z”. Ale vznikalo tiež zdĺhavo – farby, priesvitný vosk, znova farba a potom už len priesvitný vosk a doňho trochu modrej, aby som oslabila žltú a posilnila modrú. 🙂
Aha, no tak to idem trénovať, od zajtra sa konečne ochladzuje, tak sa ide žehliť do nemoty a robiť more ako ty 😀
Teraz som si všimla, že som debilne nasvetlila strom – dala som svetlo na odvrátenú stranu od slnka! To sa tieň môže stať len mne… 😦
ja ho vidím normálne, možno by som trochu svetla dala ešte vľavo hore tak jeden dva body ale inak je to okej 🙂
heli je to ozaj prekrásne 🙂
Fialová večnosť ti teda vyšla. Tá väčšia skala na ľavej strane, v popredí vyzerá ako slonia hlava s chýbajúcim jedným uchom 😀
Spätné upozornenie: Potrebujeme si rozprávať príbehy | Eprakone