Čerešne

Nedávno som dostala od priateľky krásnu drevenú misku z čerešne. A dnes pri tom slnečnom dni som si spomenula na rozkvitnutú čerešňu. Aj keď patrí k máju a my máme september, trošku z nej som sa rozhodla zvečniť.

Kedže A6 sa mi zdalo málo, tak som si zobrala A4. Najskôr som si zobrala bledomodný vosk na nebo a trošku ho oživila bielou. Potom svetlo hnedú na podklad a urobila som si také mini polia. Nakreslila som si perom kmeň stromu a zobrala som do ruky špongiu, na žehličku si pripravila ružovú, trochu červenofialovej a bielej.

Moje šamanské miesta

Kedysi ma Matrioshka požiadala, aby som namaľovala svoje šamanské miesta, aby si to vedela predstaviť.

Tak som ich namaľovala. Pokec k nim sa objaví o deň-dva na Eprakone, sem zatiaľ len obrázky.

Prvý je môj lesík, cez ktorý vstupujem do mimofyzickej reality. Môj lesík je tmavší, ale nevedela by som ho namaľovať taký tmavý, tak som ho urobila presvetlený. Zem som zažehľovala cez servítku a roztierala prstom. Ako farby som použila sivú, hnedú, tmavú oranžovú a žltú. Niektoré časti som poklopkala žehličkou sivozelenou farbou a tým sa mi vytvoril “porast” (vľavo).

Ako urobiť “plastický” strom

Fantasy stromy sú OK – načrtneme žehličkou kmeň a konáre a obklopíme ich lístím (môžeme tiež nabodkovať špičkou žehličky). Napriek tomu takéto stromy nevyzerajú ako “prírodné”. (Veď ani nemusia, ak autor nechce. 😉 )

Keď som robila obrázok Yggdrasil, chcela som urobiť “prírodný” strom. Napriek tomu sa mi to v daný deň nepodarilo, až na druhý deň, kedy som si uvedomila, kde som urobila chybu. A tak som si dnes sadla a urobila som “inštruktáž” o tom, na čo nezabudnúť, ak chceme, aby náš strom mal” plastickú” korunu.

More a plachetnice

Dnes som sa rozhodla pocvičiť žiarivý horizont a pokúsila som sa premaľovať jeden z cvičných obrazov pomocou žehličky. Maľovala som zas z pamäti, takže výsledok je hodne odlišný od očakávania (a navyše som nejaká babravá 😕 ):

Tak prvé – žiarivý horizont. Volila som tie farby, ktoré som si chcela natrénovať a ktoré som použila už pri tomto a tomto obrázku. Postupovala som osvedčeným spôsobom – dvakrát dať na žehličku tie isté vosky, medzitým otočiť papier, takže v strede sa zídu v tej istej farbe. Na žehličku som dala do stredu ružovú, nad ňu belasú, do nej ďufky tmavomodrou, na kraj tmavomodrú a na kraj ružovej neónovú oranžovú a do nej ďufky žltou (obrázok je rozmazaný, pretože držať žehličku v pravej ruke a fotiť ľavou je fuška a navyše sa mi do toho hompáľalo viečko objektívu a rozostrovalo autofokus):

Mesiac a Yggdrasil

Nasledovné dva obrázky sú spred včerajšej polnoci. Pri prvom som pôvodne chcela maľovať vílu s krídlami v nočnej prírode. Naložila som si na žehličku kráľovskú modrú pre nebo, ale urobila som ho len do polovice kartičky, pretože som chcela popredie. Potom som dala pruskú modrú a začala som si robiť popredie v štýle fantasy. Išlo to dobre, viackrát som prikladala a prudko odťahovala žehličku pri súčasnom pohybe a zistila som, že už pomaly viem predvídať, čo mi to urobí s voskom. Ale keď som sa pozrela na hotový podklad, bol taký krásny, že som zmenila názor a vílu odložila na neskôr…

Míňa sa mi zelená…

… a tak som dnes začala maľovať v červených tónoch. Trochu som si chcela pripomenúť Fénixa, ale nakoniec z toho bolo niečo abstraktné, čo som s istou dávkou drzosti premenila na červenú džungľu: z červených bromélií visia nadol červené strapce (odkedy majú bromélie strapce?!), červené krovie zatieňuje zlatistý podrast… a tak ďalej:

Ubolený deň

Dnes som mala “ubolený” deň. Obchádza ma smrť. Viem to, akceptujem ju,  ale zvyknúť sa na to asi nedá; ten smútok je všadeprítomný. Proste čokoľvek robíte, lúčite sa. Každým dychom, každým pohybom, každou myšlienkou. A tak aj moje dnešné obrázky sú také… ubolené… a pekné.

Labuťky

Dnes sme sa s Tinou labuťovali. Slovo dalo slovo a ona išla nakresliť jeden obrázok, ktorý mám náramne rada… Keď som videla, že to ide jej, pustila som sa do toho aj ja. (Dovtedy som nemala odvahu.)

Robila som z pamäti, takže motív je rovnaký, ale pohľad asi nie.

Rieka v zime, západ slnka

Dnes som si povedala, že idem vyskúšať nejaký obrázok a súčasne idem vyskúšať, čo to urobí, keď prežehľujem voskom vodu. Nakoniec to dopadlo všelijako, prežehľovala som čírym voskom hneď niekoľkokrát, ale posledná vrstva (a teda tá, ktorú vidno), je nanášaná technikou 2.

Vybrala som si obrázok, ktorý sa mi nesmierne pozdával ako fotka a nebolo vôbec jasné, ako ho dostanem do vosku:

Porasty: krovie, smrek a kvet štetcom

Dnes som skúšala zasa ďalšiu kapitolu z Michaela Bossoma – kreslenie štetcom. Vyšantila som sa na kroví/listoch stromov, na smreku a na nejakom fantasy-kvete. Tu je postup i skúsenosti:

S prvým som začala s krovím. Mám v sebe obrázok, čo je krajinka tesne za hranicou môjho šamanského lesa, cez ktorý prechádzam do inej reality. Keď mám problém dostať sa do lesa, vždy si tú krajinku predstavím. Tak som si povedala, že by som si ju mohla aj nažehliť… ovšem na to som sa potrebovala naučiť, ako sa robí krovie. A tak moja dnešná prvá lekcia bola o tom.