Medené vrchy – práca na podklade zo štruktúrneho gelu

Dnes mám obrázok, ktorý som robila niekoľko dní po sebe, pretože som ho robila so štruktúrnym gelom a ten som musela nechať medzi jednotlivými krokmi vyschnúť. Volá sa Medené vrchy (Copper mountains). Nápad vznikol, keď som robila Svitanie nad jazerom a ako som robila svahy, prirodzený pohyb žehličky ich tieňoval a odhaľoval podklad pod nimi. Chcela som to vyskúšať s medenou farbou a zlatou farbou a mať aj odraz svetla vo vode. Naplánovala som si približný vzhľad obrázku (ten mi aj celkom vyšiel), kde slnko bude v údolí medzi dvoma vrchmi a bude na vodu hádzať len úzky lúč.

Moje šamanské miesta

Kedysi ma Matrioshka požiadala, aby som namaľovala svoje šamanské miesta, aby si to vedela predstaviť.

Tak som ich namaľovala. Pokec k nim sa objaví o deň-dva na Eprakone, sem zatiaľ len obrázky.

Prvý je môj lesík, cez ktorý vstupujem do mimofyzickej reality. Môj lesík je tmavší, ale nevedela by som ho namaľovať taký tmavý, tak som ho urobila presvetlený. Zem som zažehľovala cez servítku a roztierala prstom. Ako farby som použila sivú, hnedú, tmavú oranžovú a žltú. Niektoré časti som poklopkala žehličkou sivozelenou farbou a tým sa mi vytvoril “porast” (vľavo).

Západ slnka nad zálivom

V noci sa mi snívala nejaká krajinka. Normálne som ju videla a ráno som si ju zakreslila… Toto je môj prvý pokus. Nie je to vôbec ono, ale aspoň som vyskúšala rôzne techniky spolu – nebo a vodu žehličkou, skalu vpravo som nažehlila minižehličkou cez servítku a breh a strom vľavo som dorobila kovovým štetcom, rovnako ako zeleň a strom vpravo na kopci.

A nápad ešte nie je odškrtnutý, takže nabudúce. 🙂

Inak, nejako sa mi obrázok nepodarilo prefotiť. Je síce rovnako výrazne žltým, ale tá neónová oranžová v ňom viac vykríka. 🙂

Chlupatý kaktus mám tak rád… :-)

Včera v noci som ešte chvíľku enkaustila, aby som ukľudnila pocuchané nervíky. Jednak som si chcela vyskúšať vodopád “podľa plánu”, teda cielene, nie, keď sa mi pokĺzne žehlička 😛 … Urobila som si predstavu, ako by to malo vyzerať, až to bude hotové, a išlo sa na vec.

Vysoké Tatry

Naše veľhory nosím v hlave už dosť dlho. Večer som si sadla a začala len tak maľovať to čo som mala v mysli. Vedela som, že to bude obrázok Vysokých Tatier, ale čo presne na ňom okrem kopcov bude som vôbec netušila.
Naniesla som si najskôr bielu s trochou tmavomodrej ako oblohu, pridala som na špicu bielu a potiahla som asi 2x tak, aby som to mala súvislo. 

Pero – prvé pokusy

Konečne mi prišlo enkaustické pero. Mala som ho ale doma 2 dni, kým som si našla priestor na jeho vyskúšanie. Tak pekne ležalo v krabici a čakalo. Najskôr som sa klasicky pustila skúsiť si hrotový nádstavec. Potom aj tie ostatné ktoré som mala v sade. Ale štetec sa mi veru nepodarilo. Keď som chcela vymeniť guľatý nádstavec za štetec, tak mi z pera odpadol šroubík a za horúca som ho tam nevedela primontovať, len som to vypla a nechala tak.

Rieka znova

Minule som sa pokúšala urobiť krajinku podľa tohto obrázka, ale nedopadlo to najlepšie. Tie stromy fakt vyzerali, akoby ich maľovalo päťročné decko. Vtedy sa mi nechcelo robiť nový pokus… ale to bolo vtedy.

Dnes sme sedeli s Bibs, prezerali sme si vzájomne obrázky a mne sa tak nejak zachcelo “vylepšiť” môj prvý pokus. Ešte som jej rozprávala, čo by som teraz urobila inak… no a po večeri som to teda urobila inak.

Porasty: krovie, smrek a kvet štetcom

Dnes som skúšala zasa ďalšiu kapitolu z Michaela Bossoma – kreslenie štetcom. Vyšantila som sa na kroví/listoch stromov, na smreku a na nejakom fantasy-kvete. Tu je postup i skúsenosti:

S prvým som začala s krovím. Mám v sebe obrázok, čo je krajinka tesne za hranicou môjho šamanského lesa, cez ktorý prechádzam do inej reality. Keď mám problém dostať sa do lesa, vždy si tú krajinku predstavím. Tak som si povedala, že by som si ju mohla aj nažehliť… ovšem na to som sa potrebovala naučiť, ako sa robí krovie. A tak moja dnešná prvá lekcia bola o tom.

Vodopád?

Dnes ma doobeda napadlo, že by som mohla skúsiť urobiť dúhový obrázok, ktorý som raz pridávala u seba na blogu. Ale prv než som stihla zapnúť žehličku sme s Helar spustili debatu o vodopádoch. A tak som si spomenula na jeden obrázok, čo som včera večer urobila. Niečo mu chýbalo a tak som si ho dala bokom. A presne na tento účel sa mi zrazu hodil.
Takže ako si urobiť vodopád?

Učím sa krajinku

Tak som sa dnes asi pol hodinky venovala žehleniu vosku 🙂 , tentokrát celkom systematicky. Vzala som si video od Michaela Bossoma a išla som podľa neho:

A moje skúsenosti?