Učím sa krajinku

Tak som sa dnes asi pol hodinky venovala žehleniu vosku 🙂 , tentokrát celkom systematicky. Vzala som si video od Michaela Bossoma a išla som podľa neho:

A moje skúsenosti?

No, tak ponajprv som zistila, že nemám biely vosk. (Na zoznam: kúpiť biely vosk.) Našťastie som mala perleťový a tak som si povedala – nie je to jedno? Tak vám poviem – nie je… Po prvé, perleťový vosk je tmavší ako biely. Po druhé, je vám ho ľúto napatlať na žehličku toľko ako vo videu 😕 , čo u mňa viedlo k tomu, že sa mi kvôli nedostatku vosku tvorili na karte biele mapy. A keďže my biele mapy nemusíme, tak sme žehlili nebo na trikrát.

Medzitým prišla mama a užasnuto pozerala, čo robím – ešte ma nevidela enkaustiť, takže som musela držať fasádu a tváriť sa ako macher, čo bolo dosť komické, pretože som behala medzi počítačom a pracovným stolom: na videu som si pustila sekvenciu, išla som si ju urobiť, potom som si pustila druhú a išla som ju urobiť a tak dookola.

Ale späť k oblohe. Samozrejme, nemala som ani ružový vosk, len telový, tak som si povedala “bude predbúrkové nebo”. Bodka. Napatlala som to tam pod presne tým istým uhlom ako MB, ale keďže som bola skúpa na vosk, tak mi to nestačilo na prežehlenie druhýkrát. Poučenie: neškrblite s voskom, lebo ho miniete nakoniec trojnásobok!

No, tak som nakoniec na tretíkrát mala dostatok vosku na žehličke, aby som ho podľa návodu vo videu 1. naniesla, 2. rozpustila a 3. vyswooshila, teda rozmazala do smeru. Spokojne som na záver skonštatovala, že s tým perleťovým voskom a tromi pokusmi cez seba nie je problém vidieť, že na nebi duje vietor. 🙂

Potom sa išlo na druhý krok – na krajinku. Presne podľa návodu som dala na žehličku zelený vosk a hnedý na okraj – ja som hnedého dala trochu viac, lebo sa mi ho tam videlo málo, hoci video ukazovalo niečo iné… 😕 no a tak môj obrázok má skôr hnedé kopce ako zelené. Keďže som zasa skrblila so zeleným voskom, mala som dole bielu mapu. To ma naštvalo a vzala som iný, taký zelenomodrejší, a urobila som ešte jednu vrstvu zelených lúk. To už som bola spokojná. Fakt ten kĺzavý pohyb žehličkou zo strany na stranu robí zázraky.

Na videu potom dodávame zeleným kopcom “porast” tým, že vezmeme kartu do ruky a kde-tu ju pritlačíme na žehličku a odtiahneme. Múdra, ako som ja, som to urobila tak, že som na tú žehličku naniesla aj vrstvu zelenej, hoci vo videu som to nevidela. Čo sa mi urobilo? Zelený kleks rozpusteného vosku s minimálnou štruktúrou. Tam skutočne treba len kontakt žehličky s už nanesenou vrstvou vosku! Pritlačiť a odtiahnuť. (A nepopáliť si pri tom prsty. Na zoznam: kúpiť silikónovú rukavicu na pečenie.)

Ďalšie zistenie – to pritískanie obrázku na žehličku vyzerá vo videu veľmi jednoducho – v reáli také jednoduché nebolo. Asi som urobila tú chybu, že som prsty nedržala pri sebe, ale v rozostupe, a tak sa mi tvorili nepekné fľaky. Vyriešila som to tým, že som ich zamaskovala novou vrstvičkou zelenomodrého vosku. Nabudúce skúsim pri pritláčaní papiera o žehličku držať prsty spolu.

Potom som sa pustila s vervou do tých agáve či čo to je. Tam som sa vyhrala; to je zatiaľ moja obľúbená technika. 😛 Urobila som ich hneď tri, ale keďže som mala veľa “hnedých” kopcov, tak tie lísky sú také tieňované – dole zelené a hore hnedé. Som si povedala, že my na to kaki, nám to nevadí a aj tak sa mi to bude páčiť. 😛

A potom som si pustila videjko a zistila som, že som prehodila postup – on najprv dorobil do terénu farebné kleksy a až potom ťahal agávy. Ja som už mala agávy nakreslené a tak mi veľa miesta pre tie kleksy nezostalo a hnedé kopce zostali pusté, bez kleksov, lebo som nechcela pokaziť lístočky. 😕 Navyše agávy boli vpravo a vľavo a v strede bolo zasa voľné miesto bez čohokoľvek.

🙂 Lenže my sme “koumák”. Vzala som kuchynskú utierku, preložila som ju štvormo, zamaskovala som ňou tú časť svahu, ktorá sa mi nemala rozpustiť, a opatrne, len špičkou žehličky, som kreslila krovie na hnedom svahu. Keby som bola vzala silikónovú pokrievku na hrniec (takú tú pružnú so zužujúcim sa okrajom), nemusela by som byť až taká opatrná a navyše je polopriesvitná, takže som ju mohla lepšie umiestniť. Nabudúce budem múdrejšia. Na zoznam: buď odreazť prúžok zo silikónovej podložky na vaľkanie cesta alebo kúpiť ešte jednu silikónovú pokrievku na hrniec – čisto pre enkaustiku.

Nakoniec som ešte dodala dva purpurové vtáky. Tentokrát mi nešli ľahko, nejako sa mi nechcela navoskovať špica žehličky (rúčka praská; na zoznam: kúpiť si záložnú žehličku, než ju celkom polámem) a každého som robila na 4-5 krát. Preto som sa viac sústredila na maľovanie ako na rozmiestňovanie vtákov, ale v podstate sa mi dali presne tam, kam som ich potrebovala dať. 🙂

Ešte ma nutká dorobiť tam lístie zelenou, ale zatiaľ nemám špongijku, zato včera som v ktoromsi videu videla, že používajú presne na toto štetec (myslím, že v tom austrálskom). Mohla by som to skúsiť tým. Mám silikónovú mašlovačku, tá je dosť hrubá na to, aby robila hrubé bodky… Ešte ma asi čaká vylepšovanie! (Alebo tam kydnem farebné bodky a bude to zakvitnutý ker. Alebo urobím jedno aj druhé a budem dúfať, že z toho nebude jedna obrovská kaňka. 😉 )

Ale zatiaľ moje “veľdielo” vyzerá takto:

Tá perleťová v podklade má čosi do seba! Podľa osvetlenia a uhla fotografovania má obraz celkom inú sýtosť (ten druhý som fotila hore nohami 🙂 ).

No, je ešte na čom pracovať, ale postup už mám oskúšaný, už ho len trénovať. 🙂